HLBOKÁ CESTA
Hlbokou cestou sa v minulosti nazývalo územie od dnešnej Hlbokej cesty, kade viedla stará cesta smerom na Prahu vrátane dnešnej ulice Prokopa Veľkého až po vyústenie na Lamačskú cestu. Už v 15. storočí sa tu spomína kameňolom, z ktorého kameň sa využíval na stavbu ciest a domov v blízkom okolí. Dnes sa na mieste bývalého kameňolomu nachádza lurdská jaskyňa.
Na začiatku Hlbokej cesty, v oblasti pod stanicou, sa nachádza Ministerstvo zahraničných vecí. Ide o palác, ktorý nechal postaviť Jakub Palugyay. Bol to podnikateľ, úspešný vinár. Svoju kariéru začal prevádzkovaním malého hostinca a ubytovne na Železnej studničke. A keď si o pár rokov neskôr prenajal, na dnešnom Hviezdoslavom námestí, hotel Zelený strom (predchodca hotela Carlton), bol už svojou kuchyňou a službami veľmi známy a obľúbený. V roku 1844 začal vyrábať vlastné víno a jeho pivnice sa nachádzali práve tu, pod palácom na Hlbokej ceste. Tento palác si vybudovali veľmi strategicky na mieste bývalej mýtnice a v blízkosti železnice. V roku 1910 dostali stavebné povolenie na vybudovanie potrubia z pivníc až na železničnú stanicu, vďaka čomu svoje víno dostali do celej Európy. Traduje sa, že dokonca na Titanicu sa našli fľaše Palugyayského vína. Žiaľ, veľké zmeny, spôsobené pádom monarchie a vznikom Československa, priviedli túto rodinu na kolená a boli nútení vytvoriť z vinárstva akciovú spoločnosť. V roku 1939 firma skrachovala. Ich víno, sudy a všetko zariadenie sa rozpredalo a odkúpili ich menší vinári z malokarpatského regiónu. V 90-tych rokoch sa podarilo tradíciu vinárstva Palugyay oživiť.
Oproti Ministerstvu zahraničných vecí je päťpodlažná budova, ktorú navrhol v roku 1933-34 Ignác Vécsei spolu so svojim kolegom Friedrichom Weinwurmom. Pred budovou nájdeme tzv. stolpersteiny, ktoré sa na Slovensku osádzajú do chodníkov na miesta, kde žili obete holokaustu od roku 2012. A práve v tejto budove Ignác Vecsei so svojou rodinou aj sám žil. Je to krásna funkcionalistická budova, ktorá spĺňala štandardy obdobia. Vecsei a jeho rodinu deportovali v roku 1944. Práve Ignác Vécsei je jedným z pôvodných architektov kostola, v ktorom sa bude konať svadobný obrad.
Na Hlbokej číslo 5 je malá nenápadná budova. Nachádzali sa tu pivnice vinárov Lenart a Laban, ktorí sa preslávili výrobou šumivého vína.
Hneď vedľa sa nachádza bývalé sanatórium Schlessinger. Ide o prvé ortopedické a vodoliečebné sanatórium, ktoré v roku 1901 postavil významný bratislavský staviteľ Alexander Feigler podľa projektu Dionýza Milcha. O pár rokov neskôr sa na tejto budove realizoval aj už spomínaný Friedrich Weinwurm. Autorom reliéfov na prednej fasáde budovy je Arpád Murman. Ako 14-ročný chlapec prišiel pri železničnom nešťastí o ruku, ale vďaka podpore Prvej prešporskej sporiteľne pokračoval v štúdiách a vypracoval sa na úspešného a známeho umelca. Sanatórium bolo na svoj čas výnimočným projektom. Na Hlbokej ceste sa nachádzali liečivé pramene, vinohrady a gaštanové sady. Doktor Schlessinger sanatórium zasadil do prírody, pretože hovoril, že nie len telo, ale aj dušu treba liečiť.
Dnešnú základnú školu a niekdajší sirotinec dalo postaviť mesto ako internátne zariadenie. Bolo tu ubytovaných 40 až 65 sirôt. Nad vchodom do budovy je mozaika zobrazujúca Pannu Máriu, ktorej meno sirotinec niesol.
ČAPKOVA ULICA
Krátke odbočenie na Čapkovu ulicu nás zavedie k trom ikonickým vilám. Tieto tri vilky tu stáli už koncom 19. storočia. Okolo nich sa nachádzali iba vinohrady. Dnes je toto územie zastavané.
Prvou, hneď na križovatke Hlbokej cesty, je vila Karin 06, ktorá sa spája s neslávne známou osobnosťou modernej Bratislavy - podnikateľom a členom slovenského podsvetia, Jozefom Svobodom, ktorý dom kúpil pre svoju manželku Karin.
Vo vedľajšom romantickom vežovom domčeku 07 kedysi býval ilustrátor a grafik Albín Brunovský. Bol priateľom Ľubomíra Feldeka a ilustroval jeho knižky. Práve tento domček sa objavuje v Zelenej knihe rozprávok.
Treťou zaujímavou vilou je tá na Čapkovej 5 08. Kúpil ju pán Šimák, majiteľ, v minulosti veľkého, vydavateľstva. V období rozmachu internetu firmu opustil a peniaze, ktoré získal predajom, investoval do kúpy niekoľkých historických objektov. Jedným z nich je zámok v Pezinku a ďalším tento dom z konca 19. storočia.
SMEROM NAHOR
Hlboká cesta je veľmi atmosferické miesto. Vedie z nej viacero schodísk, ktoré vás zavedú do bočných uličiek (napr. Boženy Němcovej a Urbánkovej) plných domov z prvej štvrtiny 20. storočia. Avšak aj prechádzka prírodným chodníkom priamo k legendárnemu Funusu 09 stojí za to. Pokiaľ počas výstupu Hlbokou odbočíte na schodisko po pravej strane, cesta vás zavedie do Lurdskej jaskyne 10, ktorá vznikla na pôvodnom kameňolome. Nachádza sa priamo pri kostole Panny Márie Snežnej 11, kde uzavrieme manželstvo.