SLAVÍN
Prechádzka vilovou štvrťou na Slavíne ponúka výhľady, architektúru a kontrasty, ktoré sú pre Bratislavu typické. Vedľa chátrajúcich funkcionalistických objektov tu nájdete kontroverzné vily neveľkej architektonickej kvality. Prechádzku smerujeme od Hodžovho námestia ku kostolu Panny Márie Snežnej, kde sa uskutoční obrad.
01 / TOLSTÉHO ULICA
Toto je dom, v ktorom bývame. Tzv. Swetlikov dom na križovatke Štefánikovej a Tolstého dal postaviť rukavičkár Ferdinand Swetlik. Ide o novorenesančný bytový dom, ktorý realizovali Kittler a Gratzl v roku 1878 - 1879. Prestavbou prešiel pod taktovkou Pittel a Brausewetter v roku 1908. Hmota a jej členenie zapadá a dotvára ráz Štefánikovej ulice, ktorá bývala jednou z najdôležitejších ciest Bratislavy - prepájala centrum so železničnou stanicou. Na Tolstého ulici ešte pokračuje výškovo a urbanisticky podobná zástavba, ktorá sa na úpätí kopca rozvoľňuje do menších objektov víl.
02 / MOYZESOVA ULICA
Bytové domy na Moyzesovej sú už hmotovo menšie, tradične s pomerne priestrannou záhradou. Za zmienku stojí napríklad zaujímavý empírovo zdobený neoklasicistický bytový dom na Moyzesovej 5. Budovu nechala v roku 1921 postaviť Paula Heller pre potreby svojej rodiny a príbuzných. Nejakú dobu bola v budove zriadená aj dočasná vojenská nemocnica. Už niekoľko desiatok rokov tu sídli Konzulát Fínskej republiky a svojho času tu mal rezidenciu aj švajčiarsky veľvyslanec. Cez ulicu, na Moyzesovej 8, býval Jaro Filip. Pamätnú tabuľu, ktorú nakreslil Danglár mu tu odhalil v apríli 2011 Milan Lasica.
03 / LERMONTOVOVA ULICA
Lermontovova ulica obsahuje rovno päť architektonických diel, ktoré stoja za zmienku.
Na križovatke s prirodzeným pokračovaním Moyzesovej (Fraňa Kráľa) sa nachádza svojrázna eklektická vila s vežičkou. Bola postavená v roku 1903, čo bolo obdobie, keď sa stavala aj väčšina domov na Palisádach a v ich okolí. Rovnako aj vedľa stojaci zástupca eklektizmu - Menschova nájomná vila, bola postavená v tomto období. Obsahuje niekoľko bytových jednotiek, má striedmejšiu secesnú paletu a spolu s domom na čísle 14 sa odlišujú od obvyklého vilového dizajnu.
Oproti, na Lermontovovej 13, sa nachádza jedno z najvýznamnejších diel dvojice Weinwurm a Vécsei. Ide o vilu Dr. Reisnera, ktorá bola postavená v roku 1923. Má nezvyčajný tvar zrezaného štvorca, ktorý umne pracuje s tvarom pozemku. Kúsok nad týmto funkcionalistickým skvostom, na Lermontovovej 15, sa nachádza nenápadná a konzervatívne komponovaná vilka, ktorú dal právnik a brat Aurela Stodolu, Dr. Emil Stodola, navrhnúť M. M. Harmincovi. Ten svoj projekt nedokončil, údajne na protest proti zmenám a zásahom staviteľa Friča. Na samom vrchu Lermontovovej sa nachádza azda najznámejšie architektonické dielo pod Slavínom. Ide o Jurkovičove vily, nazývané aj "Vily pre bratislavského inteligenta". Ide o súbor piatich objektov - vlastnili ich Dušan Jurkovič, Dr. Chaloupecký, profesor Hanuš, Dr. Záviška a Dr. Sedlák. Práve architektova vila je najvýtvarnejšia, s odkazmi tradičnej architektúry.
04 / VLČKOVA ULICA
Pri prechádzaní Vlčkovou ulicou sa pomedzi domy otvárajú výhľady na Bratislavu. Vlnitú, mierne stúpajúcu, cestu lemuje niekoľko zaujímavých stavieb. Na rohu Vlčkovej a Podtatranského sa nachádza bytový dom z roku 1928. Tento rozsiahly a nápadný objekt s výrazným balustrádovým zábradlím, dnes slúži potrebám advokátskej firmy. Na Vlčkovej 39 môžete nájsť neskorofunkcionalistickú vilu Ing. Púlla od architekta Štefana Paulíka z roku 1941 s typickým zaobleným balkónom a polkruhovou izbou. Vila na Vlčkovej 43 je ďalším príkladom funkcionalizmu, tentoraz 30. rokov. Navrhol ju architekt Dezider Quastler, ktorý tu aj býval. Zaujímavý pôvod má obytný dom na Vlčkovej 20. Oficálne ho projektoval Jindrich Merganc, no neoficiálne architekt židovského pôvodu - Ferdinand Silberstein-Silvan, ktorého Merganc až do roku 1944 zachraňoval a kryl. Býval tu okrem iných aj predseda vlády Peter Colotka, počas krízovej noci 21. augusta 1968 tu prenocoval celý ústredný výbor KSS v očakávaní nejasnej budúcnosti. V malej vilke na križovatke Vlčkovej a Dohnalovej zvykol trváviť čas Martin. Prenajímal si miesto v zdieľanej kancelárii. Spoznal tu aj Jozefa Gľabu, šikovného ilustrátora a autora našej pozvánkovej ilustrácie, ktorý tu má ateliér. Susediaci objekt na Vlčkovej 26 navrhol Fridrich Weinwurm v 30. rokoch. Ide o racionálne komponovanú, výrazovo striedmu stavbu.
05 / HAVLÍČKOVA ULICA
Na konci Vlčkovej sa odporúčame stočiť doľava cez Mišíkovu ulicu popri Dubčekovej vile a na nasledujúcej križovatke doprava po Havlíčkovej ulici. Pokiaľ máte chuť a energiu, môžete vybehnúť pár výškových metrov až na pamätník a pokochať sa výhľadom na mesto. Architektonická a sochárska súťaž na úpravu provizórneho cintorína 6 845 padlých vojakov Červenej armády patrila medzi najvýznamnejšie architektonické súťaže začiatkom päťdesiatych rokov. Vyhral ju síce Emil Belluš (spolupracovali s ním aj mladí architekti Ivan Matušík a Ferdinand Milučký), ale v ďalších kolách výberu padla voľba, iste aj z ideologických dôvodov, na Jána Svetlíka. Za čas, ktorý uplynul od projektu do jeho dokončenia, prešiel návrh veľkými zmenami, ktoré prekvapujúco prospeli jeho podobe. Na overenie vzhľadu sa dokonca sa vyhotovil model v pomere 1 : 1 a projekt sa prezentoval samotnému N. S. Chruščovovi pri jeho návšteve Bratislavy. Z ťažkopádneho monumentu stalinských čias však vznikol klasicky elegantný 37,5 m vysoký obelisk. Stojí na kubuse stĺpovej siene a na vrchole má postavu vojaka so zástavou od Klementa Trizuljaka. Pokiaľ na výstup nie je energia, pokračujte priamo po Havlíčkovej okolo niekoľkých menej vydarených počinov (medzi nimi aj vila Ladislava Bašternáka). Postupne sa dostanete do prírodne pôsobiaceho prostredia, okolo domu grafika a ilustrátora Miroslava Cipára, inšpirovaného severskou architektúrou. Havlíčkova ulica bývala známa vďaka obytnej kolónii drevených domov Pallehner. Zakladateľ kolónie drevodomov Stefan Pallehner býval na Havlíčkovej 17, v dome so zelenými okennými rámami a zasklenou verandou. Sériu drevených domov so strmými strechami, ktorú uvidíte po pravej strane, postavili v roku 1942 podľa návrhu Franza Michela. Boli súčasťou nemeckej doktríny šírenia národného štýlu po r. 1939, inšpirovaného severonemeckou architektúrou. Havlíčkova ulica prirodzene ústi ku kostolu Panny Márie Snežnej, kde bude prebiehať svadobný obrad.